Tour de Orava alebo deň splnených prianí

Autor: Silvia Augustínová | 17.3.2013 o 19:20 | (upravené 17.3.2013 o 21:34) Karma článku: 4,20 | Prečítané:  473x

Nachádzali sme sa v Oravskom podzámku a rozhodli sme sa, že si dáme tour de Orava, kým ostatní účastníci zájazdu si obzrú Oravský hrad. Kukli sme turistickú mapu, všetko sme pochopili a vyštartovali sme.

Kamoška veľmi preveľmi chcela na tour de Orava navštíviť evanjelický drevený kostol v Leštinách. Zapísali sme ho do nášho zoznamu „must see“ na základe turistickej mapy. Okrem toho sa tam nachádzal starý mlyn v Krivej a drevené domy v dedinkách po ceste. Do Krivej sme trafili úplne v pohode. Prešli sme dediny po ceste a boli sme in. Začali sme hľadať mlyn. Našli sme miesto, kde kedysi stál, ale napriek tomu, že bol v celkom up-to-date turistickej mape, už tam nebol. Zbúrali ho pred veľa rokmi. A tak my že dobre, že sme sa trocha previezli, ideme smerom na Leštiny, kuknúť na drevený kostol. Po miernych peripetiách na ceste, ktoré obsahovali veľmi zlé, a.k.a. žiadne značenie na križovatkách, ľudí posielajúcich nás zlým smerom a cestu, ktorá sa v zime neudržiava, a.k.a. úzku cestu plnú výtlkov, dier a ostrých zákrut, sme sa dostali blízko Leštín. Po zdolaní cesty, ktoré sa v zime neudržiava nás GPS, ktoré bolo tiež mierne zmätené, posielalo na ďalšiu cestu, ktorá sa v zime neudržiava. Odmietla som tadiaľ ísť, lebo som v podstate ani nechcela zistiť, aké cestné a orientačné prekvapenia nás ešte čakajú. Vydali sme sa teda späť do Dolného Kubína. Ideme si v aute, ideme a zrazu sa pred nami zjaví nečakane nápis Leštiny. Bola som šťastná, lebo som urobila dobré rozhodnutie nejsť po ďalšej debilnej ceste ktovie kam. Kamoška bola šťastná, lebo videla drevený kostol. Aj ja som bola šťastná, lebo som videla drevený kostol – z nášho výletu sme mali aspoň nejaký osoh. A taktiež som bola rada, že kamoška videla to, čo túžila vidieť. Došli sme na našu chatu. S majiteľom sme mali už všetko poriešené (všetko sme mali zaplatené), pričom sme sa mu rozhodli nechať ešte o trošku viac peňazí, ako bolo pôvodne dohodnuté. Z rôznych dôvodov, ale aj preto, že chata bola veľmi sympatická, pekná a nikto nás nevyháňal už o 10:00 alebo 11:00, ako je v ubytovacích zariadeniach zvykom, ale mohli sme ísť až poobede. BTW, tuto je na ňu link, ak by ste mali záujem: http://www.uby.sk/chata-benova-lehota-dolny-kubin-benova-lehota Peniaze sme mu nechali na stole v obývačke s papierikom, prečo tam sú. Kamoške bolo ľúto, že neuvidí majiteľovu tvár, keď uvidí extra peniaze. Ja som jej na to povedala, že ja radšej tie tváre a reakcie nevidím. Občas je to fajn, ale občas to neni to, čo čakáte a zbytočne vás to zamrzí. Ďalej si myslím, že dobrý pocit by mal byť zo samotnej pomoci druhému a nie z jeho reakcie. Keďže sme sa však kvôli cestným peripetiám dostali na chatu neskôr, ako sme predpokladali, zastihli sme majiteľa. Rozlúčili sme sa s ním a odchádzali sme. Majiteľ vošiel do chatky a za chvíľu vyšiel a kričal na nás, že sme si tam zabudli peniaze. Iba ich videl na stole, ale papierik si nečítal. Toto celkom potešilo mňa – vždy ma teší čestnosť. Tak som mu povedala, že tie sú určené preňho. Na chvíľu mu zamrzla tvár, lebo asi predpokladal (ako sme si to neskôr vysvetlili), že sme niečo rozbili. Alebo tak. Tak som mu vysvetlila, že prečo nechávame extra. Kamoška videla jeho reakciu. Bola pozitívna :) Naše oravské poobedie sa mi v pamäti zachová z dvoch dôvodov – cestným peripetiam a turistickej mape a taktiež ako deň splnených prianí.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?