Maličkosti

Autor: Silvia Augustínová | 25.1.2013 o 9:10 | (upravené 25.1.2013 o 9:18) Karma článku: 14,93 | Prečítané:  739x

... alebo o tom, prečo by sme si mali pomáhať. A keď sa veľmi nechce, alebo nie je času, môžeme začať a kľudne aj skončiť maličkosťami.

Idem v aute s priateľom od jazera Počúvadlo. Je už asi šesť hodín večer, tma a zima. Ako ideme, uvidíme na ceste kráčať osobu s drevenou palicou – asi si vyšla na turistiku, poviem si. V okolí sú iba tri domy, tak si myslím, že keďže ide pešo, býva v jednom z nich. Obídeme zástavku autobusu, kde zastavím, lebo sa chcem na niečo pozrieť. Pani prejde okolo nás, pričom na jej ďalšej trase už žiadne domy nie sú. Pokračujeme ďalej v ceste a keď ju znova obchádzame zastavím. Hovorím si, že ak by potrebovala pomôcť, možno by stopovala – ale pre istotu sa jej opýtam, či náhodou nepotrebuje niekam zviesť. Pani hovorí, že áno – pri Banskú Štiavnicu, čo je asi 10 km odtiaľ. Hovorí, že býva v dedine blízko pri Štiavnici, a že ju stačí vyložiť pri nejakom lese, tadiaľ si to už prejde pešo. Tak ja na to, že ju zavezieme až pred dom. Po chvíli odbočíme na jednu z nie mála slovenských rozbitých ciest. Keď pani vyložíme, pozýva nás na čaj. Nechceme obťažovať, ale trvá na tom. Pozvanie na čaj sa premení v jednej chvíli na pozvanie na domácu hruškovicu, whisky a ešte tašku niekoľko kíl jabĺk a hrušiek k tomu. Veľký zážitok je to najmä pre môjho priateľa, ktorý nie je zo Slovenska. Ja domácu pálenku vzhľadom na to, že šoférujem, neokoštujem. Ostávam pri vynikajúcom čaji :) Keď odchádzame, priateľ mi hovorí: „Vieš, ja som rozmýšľal nad tým, že by sme mali zastaviť. A ty si potom zastavila a opýtala sa jej, či nepotrebuje pomôcť. To je také fajn.“ V iný deň idem na vlak, ovešaná veľkým cestovným batohom zozadu a niekoľko kilogramovým batohom spredu. Vidím staršiu pani ako sa „terigá“ s dvoma taškami. Nepýta si pomôcť, ale aj tak si poviem, že sa pristavím a opýtam sa, že jej nemôžem s jednou pomôcť. Pani sa poteší a ja tiež – že moja cesta vlakom môže byť pre niekoho aj užitočná. Pani sa potom na peróne posťažuje, že je na stanici veľa schodov a ja len súhlasím. Je fakt neuveriteľné, že okrem toho že je hlavná stanica škaredá, nemyslí na spoluobčanov, ktorí sa nenachádzajú vo „fit“ období svojho života. Moje obľúbené sú predovšetkým „bezbariérové“ osobáky. Pani mi porozpráva, že bola v nemocnici, a nakoniec sa dozvedám aj to, že jej dcéra študuje na škole, pre ktorú momentálne pracujem. Dorazíme na stanicu, odkiaľ putujeme obe ďalej, ale iným smerom. Pomôžem jej teda ešte s taškami do „bezbariérového“ osobáku – je dosť športový výkon „vyterigať“ sa doň aj bez nich. IC vlak, ktorým som šla, mal meškanie 20 minút. „Vďaka“ tomu som nestihla osobný vlak, ktorý išiel z danej stanice do mojej cieľovej stanice. Ďalší išiel o dve hodiny. Veď načo by osobný vlak čakal na IC – to nech si radšej počkajú cestujúci, ktorí ním cestujú. Volám teda známemu, že budem meškať a on na to, že pre mňa príde. Ja že nech si nerobí starosti, a on že neni problém. A ja teda, že OK. Na stanici si všimnem ešte jednu pani, ktorá tiež ide do mojej cieľovej stanice. Tak sa na ňu pozerám a rozmýšľam, či jej ponúknem odvoz. Najprv volám známemu, či to bude v pohode. A on že neni problém. Tak vstanem a idem za ňou. Zdá sa mi trocha zamračená, tak rozmýšľam nad jej reakciou na moju ponuku. Prichádzam, oslovujem ju a vysvetľujem, ako jej môžem pomôcť. Pani sa doširoka usmeje a ponuku s radosťou príjima. Na konci cesty nás z vďačnosti obdaruje čokoládou. Milé :) Prichádzam na to, že ma teší pomáhať ľuďom – hoci len maličkosťami. Rada pomáham svojim kamarátom a taktiež neznámym ľuďom. Rozhodla som sa, že chcem pomáhať hlavne s každodennými maličkosťami, vždy keď sa ozve vnútorný hlas, že by som mala. Možno je to naozaj tak, že život sa skladá z maličkostí. Z malých gest ľudskej spolupatričnosti, ktoré vyčaria úsmev na tvári toho druhého alebo len dobrý pocit, že svet je možno trochu krajším miestom, ako sme si doteraz mysleli. Ja si myslím, že čím viac maličkostí začneme jeden pre druhého robiť, tým krajší si budeme vytvárať ten svet okolo seba.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?