Ako som si myslela, že budem cestovať s Eurolines

Autor: Silvia Augustínová | 21.12.2012 o 21:11 | Karma článku: 10,87 | Prečítané:  2206x

Bolo to už dávnejšie, keď som cestovala do Prahy. Alebo o tom, že šak na čo informovať, cez akú spoločnosť pocestujete a kedy sa musíte vrátiť.

ˇKlikám na web Slovak Lines, zisťujem, kedy mi ide autobus do Prahy, kedy ide z Prahy. Lístok si chcem pôvodne kúpiť cez internet. Vyhľadávam lístok, kým čakám, stránka ma presunie na stránku, kde spoločne so Slovak Lines je logo Eurolines. Chcem spiatočný lístok na otvorený spiatočný dátum – mám predstavu kedy sa chcem vrátiť, ale chcem voľnosť. Takýto lístok sa cez internet nedá kúpiť, idem preto na autobusovú stanicu. Kupujem otvorený spiatočný lístok, pričom ma pani predavačka upozorňuje, že vrátiť sa môžem len cez tú istú spoločnosť. Keďže si lístok kupujem u Slovak Lines, automaticky si myslím, že sa jedná o spoločnosť Slovak Lines, medzinárodne známu ako Eurolines. Pre istotu sa však opýtam na svoj zamýšľaný dátum návratu, či sú ešte voľné miesta – o tri dni neskôr o siedmej ráno. Že keby ich bolo málo, hneď si to aj rezervujem. Pani ma informuje, že sú. Autobus ledva stíham. Prekvapí ma, že namiesto Eurolines idem Turancarom. Ale tak si poviem, že asi s nimi majú nejakú zmluvu. Nepáči sa mi, že ma nikto neupozornil na to, že pocestujem Turancarom, ani keď som si pozerala harmonogram autobusov na Slovaklines.sk to tam nebolo, ale šak čo, hlavne že stíham autobus. Na diaľnici je havária, meškáme hodinu a pol. Ale to je iná story. Dobrá story je tá, keď idem z Prahy. Po niekoľkých dňoch v stovežatej mám plán ísť domov nasledujúci deň o siedmej ráno. Nechce sa mi ísť na autobusovú stanicu rezervovať si lístok na tento dátum a čas – šak koľko ľudí už bude cestovať vtedy. Som však presvedčená, aby som šla – lebo že veď čo keby dačo. A tak idem k pokladnici Eurolines a pýtam sa, koľko je voľných miest na zajtra o 7,00 ráno. Že 30. A ja že super, že som sem šla zbytočne. Dávam svoj spiatočný lístok a teraz začína tá story... Pani pozerá na lístok a hovorí, že to nie je na ich spoločnosť. A ja hovorím že je, veď som si ho kupovala v Slovak Lines a Slovak Lines je vlastne slovenské Eurolines. A ona že to je síce pekné, ale to je lístok na Turancar, a keď som do Prahy išla s Turancarom, musím ísť s nimi aj späť. Zlosť vo mne stúpa, keď idem k inej pokladnici a pýtam sa, že kedy ide Turancar. Samozrejme že ide v pre mňa blbom čase, ale tak čo už. Rezervujem. Keď prídem domov, pozerám ešte raz stránku Slovak Lines, či niekde v harmonograme informujú o tom, akú spoločnosť si vlastne pasažier kupuje. Neinformujú. Taktiež som nebola informovaná o tom, že mi predali lístok inej spoločnosti ako je ich, a že to nie je iba ich nejaký zmluvný partner, ale že sa musím vrátiť s nimi. Ak by som to bola bývala vedela, idem do Prahy v iný čas, ako som šla, lebo pre mňa rozhodujúci bol čas návratu. Tak volám do Slovak Lines, že prečo to nemajú na stránke. A oni, že nemajú. Tak som im odporučila, aby to tam dali – že by to pasažierom možno aj pomohlo, keď si pozerajú časy, že vedia cez čo idú a kedy tá konkrétna spoločnosť ide späť. A tak teraz, po 3 mesiacoch, pozerám na to, či to tam dali. Nedali. Takže pozor pri kúpe lístka... pre istotu sa opýtajte čo a ako :)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?