Moja “alma máter” alebo o FMK UCM

Autor: Silvia Augustínová | 11.1.2011 o 18:47 | (upravené 16.1.2011 o 10:28) Karma článku: 5,14 | Prečítané:  1983x

-„A prečo som dostala C?“ dovolila som sa opýtať na bakalárskych štátniciach pred pár rokmi. -„Hovorili ste krátko,“ dostala som odpoveď. -„Ale veď som povedala všetko a žiadne otázky ste nemali,“ namietala som. -„Mali ste hovoriť dlhšie. Dalo sa hovoriť dlhšie,“ bola som informovaná.

Po tejto skúsenosti som vedela, že pokračovať na tejto škole určite nechcem. Z tých veľa zlých vysokých škôl, čo máme na Slovensku, je momentálne reč o Fakulte masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Aj tento blog som chcela napísať už dávno. Avšak, v čase keď som študovala, ešte blogy tuším ani neboli a potom som na to už proste nemala čas. Teraz mám čas, tak si aj zaspomínam :). To, že táto škola je úplna katastrofa, som zistila hneď prvý semester, kedy som do nej ešte zvykla chodiť na všetky prednášky a všetky semináre. Na prednáškach som sa dozvedela to isté, čo som sa dozvedela zo skrípt, teda žiadna pridaná hodnota, teda stratený čas sedieť tam. Spolužiaci väčšinou nepočúvali, čítali noviny. V jednom semestri sme mali asi 12-15 predmetov. Škola sa asi držala hesla „Z každého rožka troška, z ničoho nič, a do praxe už vôbec nič.“ Jedným z povinných predmetov bol napríklad kresťanský svetonázor. Keby to bolo, že svetové náboženstvá, tak chápem. Ale toto? A najlepšie na celom predmete bolo to, že jeden môj spolužiak dostal Ačko z absolvovania predmetu za to, že na prednáške povedal vtip. Ostatní sme museli absolvovať skúšku z kresťanského náboženstva. Njn, známky sa na tejto škole dostávali občas veľmi zvláštnymi spôsobmi. Raz som dostala Ačko za tri vyplnené ankety (nie že by som sa netešila), inokedy som sa musela učiť naspamäť zle napísanú knihu od profesorského postrachu školy, JUDr. Csc. a neviem ešte aké všetky tituly mal. Ten známky dával väčšinou podľa toho, ako ste mu boli sympatickí a podľa nálady. Mali sme s ním napr. predmet teória štátu a práva, na ktorom nám neustále rozprával o ústavnom práve (teda úplne od témy) alebo o svojich zážitkoch. Niečo z ústavného práva som mala neskôr na Ústave verejnej politiky, FSEV UK v Bratislave, kde som sa aj niečo naučila, a naviac, ešte viac pochopila, aký bol ten predmet na FMK UCM dosť na nič a zlý. Jediné, čo mi tá škola po vedomostnej stránke dala, bol Erazmus pobyt v Dánsku. Nuž, ale aj to mi pred tým na študijnom oddelení povedali, že žiadne takéto pobyty nemáme. Neskôr som našla ponuku naň na nástenke, trebalo sa prihlásiť do jedného dňa. Zvládla som to : ) V Dánsku som pochopila, ako by sa žurnalistika mala študovať. Novinové články a správy sme napríklad museli písať naozaj, na základe naozajstných udalostí a nie vymyslieť si príbeh a potom o našom vymyslenom príbehu napísať správu – ako sme zvykli robiť na FMK UCM. A za to jediné som jej asi vďačná. Hej, a ešte za tri skvelé kamošky, čo som tam spoznala.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?